Popri repke olejke je slnečnica našou najvýznamnejšou olejnatou plodinou, ktorej potreba na potravinárske použitie sa odvíja jednak od spotreby obyvateľstva a taktiež od spracovateľskej kapacity. Obsah oleja sa pohybuje v rámci jednotlivých odrôd od 25-46 % v nažkách a od 40-65 % v semenách. Slnečnicový olej z hľadiska ľudskej výživy slúži u nás ako štandard kvality. Odpad po spracovaní na olej sa používa ako hodnotné jadrové krmivo s vysokým obsahom bielkovín (40 %) a bez škodlivých glukozinulátov. Pri pestovaní slnečnice treba zohľadňovať jej biologické zvláštnosti - od zaraďovania do osevného postupu až po zber a pozberové spracovanie.
Na rozdiel od ostatných kapitol tu viac ako o pripravenosť kandidátov išlo o ochotu členských krajín rozdeliť rovnaký balík peňazí medzi viac krkov. Aj preto sa najčastejšie skloňovali otázky priamych platieb a výrobných kvót.

Nakoniec únia rozhodla, že poľnohospodári budú mať nárok na priame platby vo výške 55 percent v porovnaní s členskými krajinami. "To malo upokojiť členské krajiny, hlavne stredomorské, ktoré z toho najviac profitujú," hovorí Kosír. Podľa neho mohla byť podpora vyššia - ale to by sa únia nemohla rozšíriť o desať krajín.

Obavy poľnohospodárov sú podľa oprávnené. Budú znevýhodnení nielen oproti doterajším pätnástim krajinám únie, ale hlavne voči susedným krajinám Visegrádskej štvorky. Návrh nášho štátneho rozpočtu stále ráta s dorovnaním len na úroveň 50 percent. A to je podľa Kosíra vážnejší problém. "Pokiaľ sa pamätám, tak na summite v Kodani dostali prísľub, že budú voči V 4 konkurencieschopní.
Faktom však ostáva, že okrem priamych platieb budú do slovenského poľnohospodárstva tiecť aj peniaze z iných zdrojov. Výsledná suma tak dosiahne 981 miliónov eur.

V hre bolo 24 oblastí a hovoriť môžeme o niekoľkých úspechoch. "Určite sa to týka základnej výmery pre plodiny na ornej pôde - dohodnutých 1 039 000 hektárov umožní udržať túto tradičnú komoditu nášho poľnohospodárstva." Za úspech považuje Kosír kvótu na biely cukor pre trh únie, tvrdú pšenicu a hovädzí dobytok. Šošovica je jednou z mála komodít, kde sa vyjednalo viac, ako sa požadovalo.
Veľké znechutenie vládlo naopak pri izoglukóze, ktorú používajú výrobcovia nealkoholických nápojov. "Tam sme mali veľké ambície, ktoré sa nám nepodarilo naplniť, hoci naozaj nešlo o nadnesené požiadavky, ale o reálnu produkciu," hovorí Kosír. Problematický bol aj boj o kvóty cukru na export mimo únie, ľanu či broskýň. Priame platby a výrobné kvóty boli ostro sledované témy. Bez mimoriadnej mediálnej pozornosti muselo ešte Slovensko vybudovať mechanizmy a inštitúcie, bez ktorých by nebolo vôbec možné zapojiť sa do systému spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Salaše
U nás je v súčasnosti asi 300 salašov, ktoré po vstupe do únie nezaniknú a budú môcť naďalej vyrábať typické výrobky - ovčí hrudkový syr, oštiepky, parenice, bryndzu, korbáčiky a pod. Ovce sa budú môcť naďalej dojiť ručne, rovnako ako na niektorých salašoch v únii.
Liehoviny
Slovensko požiadalo o možnosť používať geografické označenia nasledujúcich liehovín: Karpatské brandy špeciál, Spišská borovička, Slovenská borovička Juniperus, Slovenská borovička, Inovecká borovička, Liptovská borovička, Pravá bošácka slivovica, Laugarício vodka, Demänovka bylinná horká, Demänovka bylinný likér. Všetky tieto výrobky bude možné vyrábať podľa pôvodných receptúr.
Vína
Po našom vstupe Slovensko môže používať na označenie výberových vín názov kabinetné víno a zostane aj pri tradičných názvoch vín slovenskej tokajskej oblasti.Šesť vinohradníckych oblastí bude môcť dodávať naše víno do krajín únie aj po našom vstupe: malokarpatská, juhoslovenská, stredoslovenská, nitrianska, východoslovenská a tokajská oblasť.
Uhorky
V EU platia prísne normy pre tvar šalátových uhoriek. Podľa povoleného stupňa zakrivenia sú zaraďované do určitých kvalitatívnych tried. Každá krajina si však môže stanoviť svoje národné kvalitatívne parametre. V praxi to môže znamenať, že uhorky I. akostnej triedy sa môžu v inej krajine predávať ako uhorky nižšej akostnej triedy. Nevzťahuje sa to na uhorky.